Život na strednej škole

Ako vnímam strednú školu ja?

Niekedy nenávisť, niekedy stres, občas nervy, ale v konečnom dôsledku niečo, čo naozaj môže pomôcť...

Na strednú školu som sa strašne tešila. Ako iné decká, aj ja som mala niečo, čo mi ovplyvnilo názor. Asi v deviatich rokoch som sa prudko zaľúbila do muzikálu, ktorý má tri diely a poukazuje na typické klišé amerického sna- dokonalú strednú školu, kde existuje Hviezda školy, Nenápadné (obsahovo podstatné) dievča, ktoré na konci týchto filmov dosiahne toho najkrajšieho Chlapca Snov (ktorého som milovala asi najviac). Režisér krásne zobrazuje život teenagerov na strednej. Zaujímavé je, že ani jedna scéna nezobrazuje realitu strednej školy a to, ako celý proces prebieha. Väčšina scén sa točí iba okolo zamilovaných pohľadov a rozkošných hádok o tom, kto zloží telefón prvý...

Hmm... (Teraz naozaj nerozumemiem, prečo z mojich slov nenápadne plynie kritika. Milovala som ten film viac ako ružovú farbu. A to je čo povedať, pretože moja mamina ma obliekala do päťdesiatich odtieňov ružovej úplne bežne.)

Všetko je to ale inak!

Pravdou je, že pokým som neprišla na strednú školu, naozaj som si myslela, že školu zvládam bez akýchkoľvek problémov. Mala som dokonca pocit, že sa nemusím učiť. Takýto pocit som ale stratila v prvom týždni na gymnáziu.

Už som o sebe prezradila to, že som na gymnáziu v druhom ročníku. Niektorí si to určite dokážu predstaviť.

(Úprimne, práve teraz som si vlastne dala pauzu, pretože tých 35 strán z geografie sa mi nejako nedajú naliať do hlavy).

Stredná škola je naozaj veľmi ťažká. Osobne, zažila som si zatiaľ iba gymnázium a musím povedať, že to nie je len tak (to asi väčšina"kociek" určite súhlasí).

Nikdy mi nikto nesľuboval, že to bude jednoduché. Ale myslím si, že každý máme určité predpoklady, schopnosti v sfére, na ktorú sme sa dali. Stredná nie je žiaden luxus. Je to drina. Je to príprava na život. Na budúcnosť.
Nadviažem na tému, ktorá sa mnohým páčiť nemusí.
Učitelia, profesori, vychovávatelia...
Sto ľudí, sto názorov... Ja som si už ako malá uvedomila, že učiteľ je niekto, kto sa pripravuje do školy rovnako ako ja. Dokázala som si predstaviť ten čas, ktorý strávil nad knihami. Aj keď z iného dôvodu. Preto aj touto formou chcem poďakovať mojim učiteľom. A dnes- mojim profesorkám. Za ich snahu a ochotu. Viem, že to nie je jednoduché.

Veľa krát som sa zamýšľala nad tým, či by pre mňa nebola lepšia voľba konzervatórium. Som si však istá, že MOJA voľba bola správna. Preto odkazujem všetkým študentom gymnázia- Nemajte strach, raz sa to skončí. :D Ale nie., žartujem. Gymnázium je skvelá voľba. Som s ňou veľmi spokojná. Viem, viem... Je to mnoho krát náročné. Toľko informácií pokope. Na všetky predmety musíte vynaložiť sto percent. Chápem to. Zažívam si to isté.

Skúste však raz urobiť toto:
1) Uvedomte si, že tú školu ste si vybrali sami (vo väčšine prípadoch).

2) Skúste si učenie odľahčiť. Hľadajte súvislosti, nahrádzajte si určité slová inými.

S mojou drahou spolusediacou máme systém. Keď si niečo nevieš zapamätať (napríklad slovíčko z angličtiny), vnímaj ho ako niečo vtipné. A prídeš na to, že aj slovné spojenie "skladací kočík" sa dá z nudného doslovného prekladu "pushchair" nahradiť týmto spôsobom: "potlač stoličku". Však, drahá? :D :D :D

3) Skúste sa odosobniť. Keď sa učíte niečo, čo naozaj nemáte radi, skúste sa presvedčiť, že to robíte dobrovoľne. Že vás to vlastne zaujíma. Mne to pomáha.Vtedy sa na tie logaritmy pozerám naozaj inak... (Teda... stop, Jasmína. Zase nehroť!)

4) Učte sa v tichu. Nerušte samých seba.

5) Nenechávajte si nič na neskôr (Osobne s týmto mám veľký problém. Naozaj radím, nerobte to. Naučte sa čo najskôr. Snžím sa to robiť tak, pretože inak by som naozaj tú Skrytú vášeň v telke nestihla. :D ).

6) Nájdite si skvelú partiu a zároveň sa rozlúčte so spravodlivosťou. ( Ja mám svoju FANTASTICKÚ ŠTVORKU a naozaj som za moje tri spolužiačky veľmi vďačná. Pomáham im aj za cenu, že sama dostanem zlú známku. Pri tom som jednej nemenovanej "Buchte" poradila celú písomku a ona dostala jednotku a ja? Trojku. Toto si určite zažil každý... Život na strednej je niekedy, totiž, ozaj nespravodlivý.)

Tieto základné spôsoby učenia mi pomáhajú zvládnuť strednú školu. Verím, že to nie je nič ľahké a každému pomáha niečo úplne iné. Opísala som spôsoby, ktoré pomáhajú mne. Preferujem intrapersonálny štýl učenia. :)

Dnešná generácia študentov má veľmi veľa možností. Máme internet, rôzne média. Už ich len stačí správne využiť. Verím, že my, noví a noví študenti, máme veľký potenciál. Vidím ho na deťoch okolo mňa v škole, na uliciach, na rôznych súťažiach, ktoré sama navštevujem. Všetci na to máme. Takže stačí sa len snažiť a hltať informácie, ktoré sú, samozrejme, správne! Stredná škola má byť to najkrajšie obdobie života. Tak si také spravme!

Každý má ale inú strednú školu. Mne sa osobne páči každá, pretože z každej strednej školy si človek môže vziať všetko, čo mu ponúka. Hlavne, na strednej si nájdete skvelé priateľstvá, ktoré vám dajú veľa. Učíte sa od seba navzájom a aj keď to mnoho krát nie je ružové, vždy sa nájde cesta, ako si odpustiť (úplatky formou poradenia, našepkania, spravenej úlohy). Zapamätajte si! Priateľov si držte blízko a spolužiakov na strednej ešte bližšie! Nikdy neviete, kedy si zabudnete desiatu a váš spolužiak vám ochotne ponúkne mandarínku, či horálku. Na toto NIKDY nezabudnite! Okrem toho sú to celkom podstatné životné priateľstvá, ale kto predsa myslí na niečo také dôležité? Hlavne, že sa naješ! :D Ako hovorím, zo strednej si odnes čo najviac. Doslova! :)

A keď ti už nič iné v živote nepomáha, tak si skromne uvedom, že metly existujú a chodníkov je veľké množstvo. :D