Choď do ulíc!

TENTO VÍKEND SOM SI ZAŽILA SKVELÚ VEC!

   Existuje mnoho typov osobností. Od hanhlivých, cez rojkov až po tak isté si osobnosti, ktorým nerobí problém porozprávať sa s taxikárom o Košickej doprave a pozvať ho na vlastný koncert. Len tak- mimochodom...(nie, že by som nejako narážala na seba). 

   Tento víkend som si naplno uvedomila, ako málo sa ľudia medzi sebou rozprávajú. Ako odsudzujeme komunikáciu s cudzími ľuďmi a dokážeme to dokonale iba na sociálnych sieťach. Preto nepriamo nabádam všetkých, aby vybehli do ulíc a len tak sa prihovorili okoloidúcim! Naozaj. Urobte to! Choďte na prechádzku a prihovorte sa ľuďom! Bez nejakého hlbšieho dôvodu. Len tak... Akoby nič. Zpríjemnite deň cudzím ľuďom. Vytvorte im úsmev na tvári! A hlavne- nečakajte priamu rovnakú odozvu. Len konajte dobro. Podľa mňa, je 58,2963521 percentná šanca, že niekto sa s vami začne rozprávať a odrazu neostane iba niekym.

   My, ľudia, sme veľmi uzavretí. Nedokážeme sa len tak porozprávať otvorene a úprimne. Niekedy je problém, že sa nedokážeme porozprávať vôbec. A v čom sa odlišujeme od zvierat? No hlavne schopnosťou komunikovať. Dohodnúť sa. Rozprávať sa. Tak buďme ľudia a komunikujme.

   Tento víkend som spoznala mládež z jedného mesta na východe, ktoré je podľa nich (citujem): "Najkrajšie mesto na Slovensku!" (Neviem, neviem :D ) Najprv sme sa vôbec nerozprávali. Nijako sme spolu nekomunikovali. Až zrazu jeden chlapec sa ma spýtal, či rozprávam po slovensky, či mu rozumiem a jeho kamaráti čakali, čo odpoviem. Bolo krásne pozorovať, akí zmätení ostali, keď som skúsila jednu (mnou už milión krát overenú) metódu. Začala som rozprávať po anglicky. 

   Asi okolo hodiny som sa s partiou skvelých ľudí rozprávala po anglicky o veciach zo života, o veciach, ktoré sú pre nás, mladých dôležité. Bolo to vtipné, pretože to bol jeden veľký žart. Naozaj to bolo niečo výnimočné. Nakoniec, keď zistili, že som Slovenka a rozumiem im každé slovo, spoločne sme sa na tom zasmiali a uznali, že som dobrá herečka a anglicky tiež viem dobre rozprávať. Oni boli rovnako skvelí a nech si myslia čokoľvek, šlo im to skvele. Boli úžasní a priateľskí. Nasmiala som sa a naozaj som sa cítila v ich prítomnosti výnimočne a uvoľnene. Nikdy som takých ľudí nestretla a to bolo na tom to kúzelné. Na tento zážitok nikdy nezabudnem a rozhodla, že sa oň s vami podelím, pretože si ho neskutočne vážim. Takže, ak si tieto riadky čítate vy, dotyční, chcem vám veľmi poďakovať a ospravedlniť sa vám, že som si z vás spravila takúto srandu. Myslím, ale, že sme sa všetci príjemne zabavili a nezabudneme na toto nikdy. Tak znova o rok!

   Prečo je tento zážitok pre mňa taký podstatný? 
Mne, ako mulatke, sa v niektorých životných situáciach žije veľmi ťažko. Často krát sa pristihnem pri tom, že sa v nejakej novej spoločnosti cítim veľmi nepríjemne. Pohľady, niektoré typy úsmevov, rôzne úškľabky.... Nič príjemné. Keď sa ocitnem na rôznych akciách, cítim sa ako vosková figurína v múzeu. Ľudia si často neuvedomujú, že nedokážu skrývať zvedavé pohľady dosť rafinovane. Ale preto, že na to som zvyknutá, robím takú jednu vec. Je to veľmi jednoduché a verte mi, pomáha to. Ak sa stretávate s takýmito situáciami, skúste toto: 
                                                            Usmejte sa!

Je to skvelý spôsob, ako odľahčiť situáciu, ako pôsobiť milo, ľudsky, prívetivo. A ľudia by mali byť prívetiví. Robím to tak vždy aj keď nie vždy sa mi vráti tento jednoduchý počin tváre. Verím však, že raz svet dospeje do veku, kedy budú ľudia rôznych kultúr a národností braní ako bežní občania ktorejkoľvek krajiny. Pevne verím, že všetci raz budeme rovnocenní a budeme sa na seba iba usmievať. Ja s tým začínam už teraz. 

(Stále som sa akosi nedostala ku pointe. Prepáčte. Moje slová asi nemajú konca :D )

   Je pre mňa veľmi zložité prísť a prihovoriť sa. Vždy mám strach a paranoické pocity, že ma ľudia odsúdia, vysmejú ma. To má, prirodzene, každý. Je len a len na nás, či necháme svoju myseľ, aby nám pokazila akúkoľvek možnosť spoznať nových ľudí. Preto sa držím pravidla- Jasmína, prihováraj sa ľuďom! Ak ťa vysmejú, zasmeješ sa s nimi (aj na sebe) a skúsiš to s inými!

   Takýmto spôsobom som si našla množstvo priateľov, ktorým beriem kyslík doteraz. Sú to skvelé priateľstvá, ktoré vydržia. Sú, totiž, založené na úprimnom záujme, na talianskom slovnom spojení: Colpo di fulmine, čo v preklade znamená "Blesk z jasného neba" a vyjadruje (prenesene) lásku na prvý pohľad. Situáciu, kde je vám nejaký človek sypmatický hneď na prvom stretnutí. Ľahko sa takto naučíte aj sami o sebe. O tom, ako reagujete v "úzkych". Milujem spoznávanie sa s novými ľuďmi. S kýmkoľvek. 

   Preto vyzývam každého- vyrazte do ulíc a spoznávajte nových ľudí. Nikdy neviete, kedy sa s vami niekto začne rozprávať o veciach, ktoré milujete. Nikdy neviete, či sa ten človek nestane vašou životnou láskou. Nikdy neviete, či to nie je Boží anjel, ktorý vám chce pomôcť. A možno to je iba človek rovnaký ako každý iný. Obyčajný, ako my, všetci. Žiaden mulat, aziat, chorý, zdravý, pekný, bohatý, alebo jednorožec. Sme iba ľudia. Nič viac. A zároveň tak veľa. Preto berme každého ako niekoho, kto nás môže veľa naučiť. Precvičme si cudzie reči a zahrajme sa na turistov. Je to vtipné a obohacujúce. Buďme ľudia! Nehľaďme na rozdiely, ale na to, čo nás spája! 

-Prípadné vedľajšie účinky, s ktorými prípadne počítajte:
1) Niekto sa vám vysmeje.
2) Keď pozdravíte- On/a neodzraví.
3) Zakopnete, spadnete (na to si prosím dávajte pozor! Fakt (verte mi)- nie je to nič príjemné).
4) Začnete sa smiať v nevhodnej dobe
5) Nezapamätáte si meno, takže sa tvárite nadmieru hlúpo a len prikyvujete.
6) Snažíte sa vyzerať inteligentne a príťažlivo, spýtate sa na hodiny a neznámy vám s neskrývanou pobavenosťou naznačí, že máte hodiny na ruke, takže nemusíte otravovať úplne neznámeho človeka otázkami, ktoré majú odpoveď už dávno predtým (to je jedna z najtrápnejších situácií).

-Aj tak si ale zapamätajte, že NIČ a NIKTO vás nesmie odradiť. NIKDY!