inakosť ako taká

Inakosť vs. ľudia

Je mi jasné, že toto je dosť kontroverzná téma. Možno sa niekedy aj zamyslíme, prečo si vôbec na toto vytvárať nejaký názor. 

TREBA MAŤ NÁZOR!

Tvoj kamarát, ktorý sa oblieka inak, než ty, než väčšina... Tvoja sestra, ktorá ráčkuje, čiže podľa teba rozpráva inak ako ty... Tá staršia pani, ktorá má miesto šedín na hlave ružové vlasy... Všetko toto je inakosť. Inakosť je všade okolo nás. Len ju dokážeme registrovať iba keď "svieti" do očí. Je to prirodzená a normálna vec. Každý sa nejako líši. Je to už na nás, či túto ľudskú inakosť vezmeme pozitívne, alebo negatívne.

Podľa mňa, úplne primárnu inakosť si dokážeme všimnúť, keď sa pozrieme na opačné pohlavie. Aj to je inakosť!!
Ale pri tomto sa ani nepozastavujeme. Pretože je to úplne bežné.
Pevne dúfam, že raz ľudia "prekusnú" predsudky a budú sa pozerať na iných ľudí rovnako prirodzene, ako na pohlavie iného človeka. Netvrdím, že hneď. Že za pár rokov. Ale snáď raz...

INÝ- ORIGINÁLNY

"Jasmínka, aké je to byť mulatkou?"

"Jasmínka, prečo máš také kučeravé vlasy a ja nie?"

"Jasmínka, vieš sa aj opáliť v lete?" 

Toto sú asi také tie najčastejšie otázky, ktoré mi ľudia pokladajú pri prvom, druhom a niekedy aj pri stom stretnutí. Vždy sa so smiechom snažím odpovedať na čo najviac otázok. Niekedy je zložité vysvetliť, hlavne malým deťom, že je prirodzené, že mám dlane belšie, ako opačnú stranu rúk. Otázky tohoto typu ma pobavia a zároveň niekedy uvedú do tých normálnych rozpakov, ale nikdy s tým nemám problém. UŽ nie. Kedysi som tieto otázky neznášala a snažila som sa im vyhnúť. Asi sami viete, aká je niekedy odpoveď "Neviem" praktická. Je to také záchranné koleso v mori jednostranného záujmu. 
Vždy mi to robilo problém nie preto, že by som sa cítila inak, ale preto, že som nevedela odpovedať. Sama som tomu úplne nerozumela. 
Mám krásnu spomienku z detstva, na ktorú nikdy nezabudnem. Je to vlastne balíček spomienok. Často sa ma deti v mojom veku pýtali, prečo som taká, aká som. Kamarátila som sa s jedným chlapcom, ktorý si ma vždy zastal a odpovedal za mňa, pretože videl na mne, že ja som neschopná niečo súvislé zo seba dostať. Všetko zlepšil situáciu odpoveďou- "Ona je len opálená!"
Teraz, s odstupom času, ma to vždy nanovo rozosmeje a zároveň dostane. Ako si dokázal malý chlapec asi v ôsmich rokoch zastať svoju kamarátku a vyriešiť problém úplne diplomaticky a inteligentne. Samozrejme, v tom veku jeho slová boli pre mňa ako štít. Vedela som však, ako to je, kde je pravda. A dám ruku do ohňa, že on tomu nerozumel. Ale aj tak vyzdvihol niečo, čo iní považovali za odpudzujúce. Obdivovala som to na ňom a došlo mi, že presne TOTO je ten typ človeka, ktorý inakosť berie ako originalitu a vie ju oceniť. 

(Sme kamaráti doteraz a ja nikdy nezabudnem na to, ako si ma pred inými zastal, aj keď tomu úplne nerozumel)

Keď raz budem mať dieťa, chcem ho vychovať čo najlepšie a podľa môjho skromného názoru je súčasťou správnej výchovy aj dostatočné vysvetlenie tolerancie. Ako sa aj hovorí, správanie dieťaťa mnoho krát odzrkadľuje správanie jeho rodičov. Vychovajme svoje deti tak, aby tolerovali iných. Naučme ich vážiť si a chápať "iné" deti, "iných" ľudí. Tam je ten základ. 

Ako malá som rôznym poznámkam a pripomienkam na moju osobu nerozumela. Nemala som ako. V mojej rodine ma každý mal rád a každý ma podporoval. Nikdy som sa necítila inak. Dostala som rovnaký trest za výtržnosť či neposlušnosť, rovnakú odmenu za splnenú prácu alebo dobré správanie ako aj moji bratranci a sesternice. Nikto nebol viac, alebo menej. 
Samozrejme, medzi deťmi je to iné. Menej sa počúva, viac sa hovorí. Menej sa chápe, viac sa súdi. Pamätám si rôzne veci. Aby som nespomínala len na zlé skúsenosti tak podotknem, že som vždy mala kamarátov dostatok, vedela som sa s každým porozprávať, poradiť, pomôcť. Nemala som s nikým problém. 
Áno, niekedy som sa cítila navyše, vnímala som každý negatívny pohľad alebo poznámku. Akonáhle som bola väčšia, stala som sa uzavretejšou a komplexy sa znásobovali. (Úprimne, trpím nimi doteraz. Pár ich v sebe neustále mám a predpokladám, že nezmiznú.)  Nedokázala som pochopiť, že tá moja inakosť je zároveň originalitou. Nástrojom, ktorý ma urobil odlišnou ako ostatní. Vždy tu ale bola rodina kamaráti, ktorí mi moju situáciu uľahčovali. A za to som im doteraz vďačná viac, ako možno sami vedia. Ďakujem Vám hlavne za vašu trpezlivosť, ľudia moji!  :) :) :)  
Teraz je to iné. Pochopila som to. Poďakovala som za to. Začala to milovať. "To" sa stalo mojou každodennou súčasťou a neustále uvažujem, či som to dostatočne prijala, alebo si iba zvykla. V oboch prípadoch mi to prinieslo zdravé sebavedomie, rozumný pohľad na seba samú a zahnalo myšlienky o menejcennosti. 

V poslednej dobe mi s tým, samozrejme, pomohol môj drahý priateľ, ktorý moju tmavú pokožku nazýva exotikou, čierne oči studňami a kučeravé vlasy mi nedovolí nosiť inak, ako rozpustené a strapaté. Zamiloval sa do môjho pôvodu ktorý som tak neznášala. Tento paradox mi tiež otvoril oči. Takže, Ičko, ďakujem ti rovnako! Veď ty vieš... 

Také rýchle rady, ako najefektívnejšie prijať seba samého (z môjho pohľadu a skúsenosti)

1) Nauč sa odbíjať nepríjemné komentáre inteligentne s rozvahou.

2) Pochop, že niekto vidí niekoho, ako si ty, prvý krát. Takže ber ohľad na to, že je v tej situácii neskúsený.

3) Niekto nevie inak, ako škaredo vyjadriť záujem, zvedavosť či nevedomosť.

4) Nie každý je schopný lásky a dobrého správania. Ku takýmto ľuďom sa ty nesprávaj zle. Radšej si ich nevšímaj vôbec.

5) Snaž sa byť ku každému milý, pretože všetko sa vracia. Postupne, ale isto.

6) Nájdi si priateľov, ktorí budú tvoje "nedostatky" oceňovať.

7) Nerob si z toho ťažkú hlavu.

8) Mysli na to, že na svete je mnoho ľudí, ktorí trpia z rovnakého dôvodu, ako ty.

9) Opakuj si v hlave, že tvoja inakosť je originalita.

Viem, že je to niekedy ťažké, ale povzbudzujem vás všetkých, aby ste boli viac chápavejší, nech prevláda medzi nami empatia a porozumenie. Nepozerajme sa na inakosť ako na niečo nevítané, ale urobme presný opak! Otvorme dvere novým nápadom, novým ľuďom, novým veciam. Vnímajme odlišnosť ako niečo, čo nás môže niečomu novému naučiť. Uvedomme si, že aj my, samí, sme formou inakosti pre iných. Tento prístup bude vždy následne viesť k menšiemu počtu nedorozumení a násilností. Nikdy neviete, ktorému malému polo africkému dievčatku svojim správaním zlepšíte deň. A verte mi, bude vám vďačné za každý úsmev, za každé milé slovo! Za každý prejav lásky. Pretože tam je zmysel a princíp.