aké je to byť mulatkou na Slovensku?

NIKDY NEBUĎ URÁŽLIVÝ/Á

Neoplatí sa uraziť na každý vtip, či každú narážku. Je to naozaj zbytočné. Veľa krát je to nepríjemné, pokiaľ sa ešte jedná o ľudí, ktorí vám za to nestoja, ale nech si akýkoľvek- biely, čierny, žltý, či červený, nič to nemení na fakte, že sme všetci ľudia a umrieme rovnako. :)

"Prijmi sa!"

BUĎ NAD VECOU

Pokiaľ ti niekto dáva najavo, že si iný/á, neber to hneď ako negatívum. Nikdy nevieš, či ten človek sa iba nevie poriadne vyjadriť. Aj keby ťa urážal, zostaň pozitívny/a a vezmi to ako kompliment. Možno to aj tak on myslel.

"Vždy úsmev!"

PRÍPADNÚ BOLESŤ ZAKRY !

Nikto nemusí vedieť, že ťa nejaká pripomienka zabolela. O to im, v podstate, aj ide. O to, aby to v tebe vyvolalo zlý pocit zo seba samého/ samej. Preto tieto pocity ukrývaj a nedaj na sebe znať, že sa ťa to dotklo. Postupom času sa toto "zakrývanie" stane normálným postojom a ty dokonca uveríš tomu, že ťa to naozaj nemá čo trápiť, lebo, zapamätaj si- žiadne slzy, či smútok v tebe nesmú vyvolať ľudia, ktorí za to nestoja.

"Sila!"

UVEDOMIŤ SI TO NAJLEPŠIE

Ak si mulat/ka, vždy si uvedom to, že si jedinečý/á iným spôsobom. Aspoň na Slovensku. Máš vlasy, ktoré sa nemastnia, nemíňaš peniaze za solárko, či za bielenie zubov. Je v tebe exotika, ktorá je veľmi vzácna. V tejto dobe je naša rasa čoraz viac uznávaná. Je to v mnohých prípadoch cool a zaujímavé. Niečo nové. A to, že existujú ľudia, ktorí nesúhlasia? Nikto nie je taký skvelý, aby dával inému najavo, že je niečo menej. Náš temperament a rytmus nám nikto nevezme. A toto neplatí iba pre miešancov. Nech tučnému, "okuliarnikovi", či ryšavcovi tlačia do hlavy, že je iný, vždy to bude proti prírode. Každý je dokonalý a taký, aký má byť. Si skvelý. Pamätaj!

"Nezabúdaj na svoj unikát!"

ZABUDNI NA ROZDIEL NAJSKôR TY!

Pokiaľ si nechávaš na seba nadávať od iných, potom je chyba v tebe, ktorú musíš zmeniť. Nech si akýkoľvek, zober to ako fakt.
Keď som bola malá, deti mi dávali najavo, že som iná. Najprv som to vnímala ako niečo zlé. Bojovala som niekoľko rokov s tým, ako vyzerám. Mulati to majú ťažké. Od vekov je rasa černochov považovaná za zlú, neprispôsobivú (už z histórie vieme o otrokoch a bezcennej pracovnej sile). Sme ale v 21. storočí a už sa doba posunula veľmi ďaleko. 

Postupom času som ale prišla na to, že to, aký som človek neurčuje môj výzor, ale to, ako sa správam. Mulati, mestici, zambovia a ktokoľvek iný je človek. Trvalo mi to, ale naozaj som dokázala sa cez to preniesť a v tejto dobe začínam byť hrdá aj na moje afro (ktoré si stále neviem upravovať), alebo na to, ako na mne biela farba krásne svieti. Aj ako malá som sa snažila moje vlasy upraviť do vysokého drdolu a všetko, čo nasvedčovalo tomu, že mám kučery, skryť. Nebolo to jednoduché prekonať takýto komplex, ale pomalými krokmi som to dokázala. A teraz už chodievam s vlasmi rozpustenými. Samozrejme, že to nie je také skvelé. Stále bojujem s pocitom určitej hanby a riešim, čo si ostatní pomyslia. V tomto mi nikto nepomôže. To musím prekonať sama. Ale verím jednému krásnemu talianskemu prísloviu: Il tempo, quarisce tutti i mali! 

(-Čas zahojí všetky rany-) 

Musíš si počkať do doby, kedy začneš sám nachádzať motiváciu milovať samého/mú seba. Potom ťa tak začne brať aj okolie a budeš šťastnejší/ia. Ver, či never, mne to pomohlo. Začala som od seba.
(A to je tak vo všetkom, nie?)

"Nájdi v sebe vlastnú múzu!"