-Švajčiarsko-

Čo by pre nás mali znamenať?

Nikto mi nemôže tvrdiť, že tí, čo to tu čítate, ste nikdy nečítali, nepočúvali, ba ani nepozerali rozprávky! To je predsa fatálny nezmysel! Každý žijeme rozprávkami. Niektorí majú to šťastie, že rozprávku žijú. (Keď nad tým tak prudko uvažujem, keby môj život bol jedna z ohratých rozprávok, určite by som bola Oslíkom v Shrekovi. Tiež spievam v tej najmenej vhodnej chvíli a hádžem vtipy, na ktorých sa (občas) smejem iba ja. Som ale tiež dobrá priateľka, čo je ďalšia naša spoločná črta. Máme dokonca spoločné túžby. On chcel byť kôň. Ja chcem byť prinajmenšom vysoká ako kôň- čo už. Sú to rozprávky, a tie sa zdajú nereálne, alebo...? )

Rozprávky odmalička tvoria moju nezameniteľnú súčasť. Hodiny presedené na zemi hypnotizujúc magnetofón, v ktorom boli tie malé kazety (z ktorých som vždy vytiahla tú hnedú úzku pásku a stavovala som sa sama so sebou, ako moc sa mi to podarí zauzliť), sa uplatnili vo sfére mojej fantázie. Áno, Jasmínka pochádza ešte z doby, kedy vymoženosti ako CD prehrávač, či počítač boli uložené v maminom zborníku slov pod názvom: "Nie, Jasmínka, pokazila by si to."
Milovala som zvuky hlasov velikánov Dočolomanského, Cinkotu či Krónera. Bol to môj únik od reality (ktorou boli kruté a nehostinné časy škôlky, kde základná problematika spočívala v tom, koho si vybrať ako partnera na držanie sa za ruky po ceste cez prechod pre chodcov). Dokázala som všetko zahodiť a len počúvať. Nechať sa upokojiť dabingom, ktorý ma preniesol pri trón Zlej Kráľovnej, pri zašpinenú posteľ Popolvára, či do hlbín Transylvánskeho lesa. Vždy som bola ako omámená. Dokázalo ma to zamestnať na niekoľko hodín a nevnímala som nič iné (smutné je, že toto isté sa mi stáva na matike, no kombinatorika mi stále nie je úplne jasná :DDD ). 

Raz, v nebi, by som sa chcela stretnúť s Hansom Christianom Andersenom. Spýtala by som sa na množstvo vecí. V živote vidím ako príjemný cieľ naučiť sa po dánsky a prečítať si všetky jeho rozprávky v originálnom jazyku.

Rozprávky v mojom živote

Menia život!!

Možno vám to príde ako trápne, ale milujem rozprávky doteraz. Nahraté rozprávky. Je veľký rozdiel, keď rozprávky počúvate a pozeráte. Ďakujem, mami, že si ma vychovala na rozprávkach z kaziet. Rozšírilo mi to fantáziu a tej sa predsa medze nekladú. Každému dieťaťu prajem, aby rozprávky počúvalo. Aby si dej predstavovalo v hlavičke a dokázalo ho prerozprávať. Je to skvelý tréning pamäti. Nie raz mi to pomohlo! Vyskúšajte to!

Moja najobľúbenejšia rozprávka je, jednoznačne, Alica v krajine zázrakov od Lewisa Carrolla. Vždy som bola, tak trochu, blázon (ale to sme všetci, nie?), preto som sa v tejto rozprávke našla viac ako ktokoľvek iný. Postava vyjadrujúca mňa je "The Hatter"- Klobúčník. Doteraz ma fascinujú jeho myšlienkové pochody, ktoré mnoho krát nedávajú žiaden zmysel (niekedy ako aj tie moje, že?). Zastávam názor, že Alica v krajine zázrakov je rozprávka aj pre dospelých. Pravdy, ktoré sa v nej skrývajú sú niekedy až šokujúce. Odporúčam si túto rozprávku najprv prečítať a potom o nej popremýšľať, pretože je o čom!!!